V druhej polovici 70tych rokov bolo rozhodnuté v záujme zvýšenia produktivity a kvality defektoskopie zaradiť do prevádzky defektoskopicý vozeň (nedeštruktívna defektoskopia sa vykonávala na ČSD ručne od roku 1956), pričom ako najvhodnejší variant bola zvolená rekonštrukcia prívesného vozňa r. Balm (Bix, 020) s vybavením francúzskej firmy Matix. Vozeň bol rozdelený na tri časti. V zadnej časti sa nachádzali aparatúry súvisiace s meraním, v strednej časti nádrže na 3 600 l vody, ktorá sa používala ako kontaktné médium a v prednej časti sa nachádzal agregát na výrobu elektriny, kompresor, nádoby na farby pre značkovanie chýb na koľajniciach a dielňa. K samotnej defektoskopii bola použitá ultrazvuková metóda impulzová odrazová. Jedna priama a dve uhlové sondy pre každú koľajnicu boli umiestnené v snímacej hlavici doplnenej dvoma sondami magnetickými. Hlavica bola upevnená na samostatnom meracom podvozku. Ovládanie hlavice (prítlak, súososť s koľajnicou,...) a podvozku bolo pneumatické. Výsledky defektoskopie boli zaznamenávané pomocou zapisovača na papierovú pásku – štyri stopy pre každú koľajnicu. Súpravu defektoskopického vlaku dopĺňal rušeň r. 710 a ďalší vozeň r. 020 určený k ubytovaniu päťčlennej posádky vozňa a rušňovodiča. Prevádzková rýchlosť bola 15 až 25 km/h.